Inšpiratívne ženy na jarných protestoch: 3 príhovory, na ktoré nezabudneme

Autor: Za slušné Slovensko | 7.11.2018 o 9:26 | (upravené 7.11.2018 o 15:03) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  522x

"Ak na vás niekto tlačí, núti vás kryť korupciu a robiť proti svojmu presvedčeniu, vzoprite sa! Teraz máte šancu, možno poslednú. Prestaňte sa báť," Zuzana Kronerová. 

Tieto príhovory sú súčasťou knihy My sme tí, na ktorých sme čakali, ktorú pripravuje iniciatíva Za slušné Slovensko v spolupráci s Artforom a kreatívcami z Novej Cvernovky. Podporiť jej vydanie môžete na tomto odkaze.

Som šťastná, že tu môžem byť a že je nás tu opäť tak veľa.

Zároveň si však uvedomujem, že to zrejme stále nestačí, aby sa niečo skutočne zmenilo. Musíme byť pevní a musí nás byť oveľa viac. Využime preto túto chvíľu a skúsme spoločne dodať odvahu predovšetkým tým, ktorí tu nie sú. Koho mám na mysli? Myslím tým všetkých tých slušných ľudí, ktorí rovnako ako my cítia, že čosi nie je v poriadku. Ktorí sú svedkami podvodov a korupcie, ale ešte nenabrali odvahu vzoprieť sa svojim nadriadeným a povedať: Dosť! V tomto s vami nejdem!

Myslím tým poctivých ľudí zo štátnej správy, z ministerstiev, z polície, z prokuratúry. Myslím tým aj slušných a zodpovedných ľudí z politickej sféry, bez ohľadu na stranícke tričká. Poďme teda všetkých týchto ľudí, ktorí možno iba uviazli v apatii a rezignácii, povzbudiť.

A povedzme im toto: Urobte niečo, na čo budete hrdí a čo ocenia vaše deti. Zamyslite sa, či to, čo robíte, je správne a prospešné pre ľudí. Ak na vás niekto tlačí, núti vás kryť korupciu a robiť proti svojmu presvedčeniu, vzoprite sa! Teraz máte šancu, možno poslednú. Prestaňte sa báť.

Poďte s nami!

Zuzana Kronerová

Nehazardujte s dôverou ľudí.

Ako sociologička veľa cestujem po Slovensku a hovorím s mnohými ľuďmi. Sú témy, na ktoré majú ľudia veľmi odlišné názory. Ale je téma, ktorá sa vinie naprieč krajinou, vo všetkých sociálnych skupinách obyvateľstva. Tou témou je veľmi hlboká nedôvera v inštitúcie štátu. Máme veľmi nízku dôveru v justíciu a mnohí z nás sú presvedčení, že na Slovensku je len veľmi ťažké domôcť sa spravodlivosti.

Neveríme v políciu – heslo „Pomáhať a chrániť” je pre mnohých len zlým vtipom a výsmechom obyvateľom. Policajti sú často vnímaní len ako vyberači pokút a tí, ktorí si navzájom kryjú chrbát. Ako obyvatelia ich len zriedka požiadame o pomoc, lebo z nich máme strach. Neveríme, že ak ochorieme my alebo niekto z našich blízkych, tak bez známostí dostaneme kvalitnú zdravotnú starostlivosť. Ak sa nám narodí zdravotne postihnuté dieťa, musíme sa často spoľahnúť len na vlastné sily a pomoc blízkych.

Na druhej strane – takmer každý z nás sa stretol s poctivým policajtom, sudkyňou, učiteľom či lekárkou, ktorí si robia svoju prácu svedomito, často napriek systému, nie vďaka nemu. Avšak veríme skôr konkrétnym ľuďom, nie inštitúciám.

Po roku 1989 sa nám veľa podarilo. Sme stabilnou súčasťou demokratickej Európy, ekonomicky sme na tom výrazne lepšie ako v minulosti. Ale jedna vec sa nám nepodarila určite – vytvoriť funkčné a nezávislé inštitúcie, na ktoré sa dá spoľahnúť. 

Každá nevyšetrená kauza, každý dôkaz o politizácii inštitúcií traumatizuje spoločnosť. Ak majú politici pocit, že stačí vydržať a každú kauzu ustáť, hlboko sa mýlia. Nedôvera sa stále prehlbuje a sociálna súdržnosť v krajine klesá. 

To, čo sa deje na Slovensku v poslednom období, má obrovský vplyv aj na dôveru medzi ľuďmi. Osemdesiat percent obyvateľov Slovenska má pocit, že v kontakte s inými ľuďmi musíme byť ostražití. Ak si nebudeme dôverovať navzájom, stratíme dôležité spoločenské väzby, ktoré sú pre fungovanie v demokratickej spoločnosti kľúčové. Na to však potrebujeme, aby štát fungoval ako má. 

Dovoľte, aby som použila citát jedného pána z nášho výskumu: „Politické prostredie formuje ľudí, to, ako sa budeme správať k sebe navzájom. Ak vidíte v televízii dennodenne, že ten politik ukradol toľko a toľko a vidíte to už niekoľko rokov, ľudia v tom vyrastajú. A čomu nás to učí? Že sa neoplatí dôverovať naozaj nikomu.” 

Pritom v spoločnostiach, kde je vysoká dôvera v inštitúcie a aj medzi ľuďmi, je aj vyššia kvalita života. Ľudia sú empatickejší, súdržnejší, radšej sa angažujú za spoločenstvo, v ktorom žijú. Sú občiansky zodpovednejší. 

Čo teda v krajine potrebujeme? 

1. Potrebujeme funkčné a demokratické inštitúcie, ktoré sa nás zastanú, keď sa ocitneme v ťažkej životnej situácii. Ktoré nám budú kryť chrbát, keď sa stretneme s nespravodlivosťou. Keď nebudeme mať silu zvládnuť svoju situáciu vlastnými rukami. 

3. Potrebujeme nezávislé, zodpovedné a kvalitné médiá, ktoré sú v každej spoločnosti dôležitým pilierom demokracie. Ako vidíme v posledných dňoch, najmä tie verejnoprávne sa ocitajú v ohrození. 

4. A potrebujeme aktívnu občiansku spoločnosť, kde sa ľudia zaujímajú o dianie vo svojom okolí a nemusia mať strach poukázať na neprávosti, ktoré sa dejú im alebo komukoľvek inému. Potrebujeme, aby politici vedeli, že kontrolujeme každý ich krok a že si nemôžu dovoliť našu dôveru sklamať. Preto apelujem na všetkých politikov a političky, ale aj na ľudí zodpovedných za chod verejných inštitúcií.

Nehazardujte s dôverou ľudí, lebo tým hazardujete s budúcnosťou tejto krajiny.

Elena Gallová Kriglerová

Dobrý deň, pripájam sa k vám všetkým

ako Mária Jasenková, ako občan tejto republiky, ako lekár, ktorý pomáha nevyliečiteľne chorým deťom v oblasti, ktorú zatiaľ nezastrešuje štát. 

Keď som pred dvadsiatimi rokmi skladala Hippokratovu prísahu, zaviazala som sa sama pred sebou, že nielen svoj osobný, ale aj pracovný život postavím na hodnotách: pravda, čestnosť, poctivosť, zodpovednosť a služba tým, ktorí si nevedia pomôcť sami. Verím týmto hodnotám, verím, že ak ich žijeme, náš život bude bohatý a naplnený. Že bude mať zmysel nielen pre nás, ale aj pre tých, ktorí prídu po nás, pre deti, ktorým ich naším životom odovzdávame. 

To, čo sa udialo za posledné týždne, násilná smrť mladých ľudí, ktorí hľadali pravdu, arogantné vystúpenia niektorých vládnych predstaviteľov, zlosť a deštrukcia, zákernosť, snaha zničiť druhého, ktoré z nich cítim, silné podozrenia z korupcie a zneužitia moci ma vyburcovali, aby som sa ticho neprizerala, aby som vyšla zo zóny môjho komfortu a vyjadrila sa verejne. 

Chcem, aby štát reprezentovali ľudia, pre ktorých hodnoty ako pravda, poctivosť, čestnosť a zodpovednosť budú dôležitejšie než peniaze, moc, osobný profit. Chcem, aby štát reprezentovali ľudia, ktorí budú slúžiť iným, podporovať ich, rešpektovať, z ktorých bude vyžarovať pokoj a láska.
Mali by sme ale vždy začať od seba, nečakať najprv na zmenu iných.

A verejne sľubujem, že budem žiť poctivo, zodpovedne, v pravde a čestnosti. Ak takéto rozhodnutie urobí väčšina z nás, život našich detí v tomto štáte bude pokojný a naplnený.

Mária Jasenková

Kniha príhovorov My sme tí, na ktorých sme čakali obsahuje 63 autentických prejavov prednesených na zhromaždeniach a pochodoch Za slušné Slovensko, ktoré sa od 2. marca do 22. júna 2018 konali v desiatkach miest na Slovensku a v zahraničí. Nech pre nás tieto slová nie sú iba spomienkou, ale najmä záväzkom pre naše ďalšie činy, ktoré musia nasledovať. Viac o pripravovanej knihe sa dozviete na stránke Startlab.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

November živý ako nikdy (píše Michal Havran)

Ľudí neviedla naivita, ale realizmus.


Už ste čítali?